
Dežo Hoffmann - Fotograf Beatles
Moje meno je Ivan Čermák a som autor a aranžér celého radu hudieb do hraných, dokumentárnych a priemyselných filmov, televíznych zvučiek, autor množstva reklamných hudieb a scénických hudieb, hudieb k divadelným predstaveniam, muzikálu a piesní pre deti.
K mojim najznámejším filmovým snímkam, do ktorých som napísal hudbu, patrí dokumentárny film režiséra Patrika Lančariča Dežo Hoffmann – Fotograf Beatles (zahraničná verzia v réžii Laury Sivákovej) (2024), Motív radosti v celovečerných dokumentárnych filmoch režiséra Mateja Mináča Nickyho rodina (2011), Nicolas G. Winton Sila ľudskosti (2002), hudba k dokumentárnym filmom režisérky Aleny Čermákovej Svetlo na konci dňa (2021), Anton Srholec (2015), Všetko je v nás (František Tugendlieb) (1999), Vyvliekanie z vlastnej kože (1992).
V roku 2021 som skomponoval hudbu do dokumentárneho filmu režisérov Bohuslava Bobockého a Mikiho Gucmana Stanislav Doršic alebo Ze Záhorá cez Kolibu do svjeta (2021). V roku 1994 som napísal hudbu k autorskému dokumentárnemu filmu režiséra Maria Homolku, Monar a Expedícia Monar (1994) a mnoho ďalších.
Som skladateľom, aranžérom a producentom albumov Aleny Čermákovej Šansóny a iné piesne (2002) a Spievam ako dýcham (2009). V roku 2016 som skomponoval hudbu na text Anton Srholca, Pieseň o slobode (Hymna konfederácie politických väzňov Slovenska), v interpretácii Aleny Čermákovej. V súčasnosti pracujem na príprave jej nového albumu a na príprave našich spoločných koncertov, kde ju doprevádzam na gitare a akordeóne.
V rokoch 2011-2021 som bol úpravcom, aranžérom, interprétom (lutna,gitara) a vydavateľom CD albumov súborov Tabulatúra a Cornamusica, ktoré interpretujú hudbu z obdobia renesancie na kópiách dobových nástrojov. Cornamusica – Znovuobjavená renesancia (2021), Kráľovská hudba – Renesancia na Slovensku (2019), Tabulatúra (2011). V roku 2022 som aranžoval, nahral, mixoval, album Tribute to Morricone and others (2022).
V rodine kde som vyrastal bola hudba dennou súčasťou nášho života. Otec bol výborný spevák. Starší brat Marián sa hudbe venuje profesionálne ako klavirista a spevák.
Ja som sa od siedmich rokov začal učiť hrať na akordeón lenže ma to nebavilo. Hlavne to pre mňa bolo o drille a nie o hudbe.
V piatej triede na základnej škole som zaranžoval tri detské pesničky a spolu s kamarátmi, ktorí tiež navštevovali hudobnú školu, sme ich zahrali na vianočnom večierku. Malo to úspech, hlavne u dievčenského publika. Bol to pre mňa nový objav, ako môže hudba fungovať aj inak. Pocítil som slobodu a radosť, že som vytvoril niečo, čo ma vnútorne obohacuje a prenáša sa to aj na poslucháčov. Na rozdiel od povinných a pre mňa nudných skladieb, ktoré som musel hrať na akordeóne.
Keď som mal 14 rokov, brat mi kúpil gitaru a bolo rozhodnuté. Začal som študovať klasickú gitaru a hudbe som sa začal venovať naplno.
V teenagerskom období, začiatkom 80-tych rokov som hrával amatérske divadlo a vďaka tomu, som mal možnosť skladať piesne a scénickú hudbu do týchto predstavení. Dokonca na jednej zo súťaží amatérskych divadiel som dostal cenu za hudbu.
V tomto čase som sa pokúšal hrávať v rôznych amatérskych hudobných zoskupeniach /pop,rock,funky,folk/. Posledným zoskupením pred vojnou bola folková kapela Márnost šedzivá, kde som sa spoznal s textárom Stanom Bellanom, ktorý potom neskôr napísal väčšinu šansónových textov pre Alenu Čermákovú.
Koncom 80 – tych rokov počas základnej vojenskej služby vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave sme spolu s mojím kamarátom a kolegom Jurajom Korcom založili súbor starej hudby Tabulatúra, ktorý sa postupne zväčšoval a premenoval sa na súbor Cornamusica.
Po vojne som začal učiť gitaru na ZUŠ Hálkova v Bratislave a s tanečnou kapelou som začal hrávať v zahraničí.
Spolu s mojou manželkou Alenou Čermákovou sa venujeme tvorbe a interpretácii pôvodných autorských šansónov doteraz.
V roku 1992 som od mojej manželky dostal zaujímavú ponuku urobiť hudbu do jej autobiografického dokumentárneho filmu Vyvliekanie z vlastnej kože. Tu sa naplno odštartovala moja profesionálna skladatelská práca.
Som rád, že mám to šťastie robiť prácu,ktorá mi dáva radosť, rozlet a slobodu.
Podľa mňa hudba spája obraz a slovo tak ako to nedokáže žiadne iné médium. Taktiež vyznávam názor, že filmová hudba má byť taká, že si ju divák ani nevšimne.
Od narodenia, cez navštevovanie škôl, nájdenie lásky ku gitare až ku dnešných dňom kde najväčšiu radosť nachádzam pri tvorení hudby.

Dežo Hoffmann - Fotograf Beatles

CD Cornamusica

Anton Srholec
Dokumentárny film Aleny Čermákovej

Šansóný a iné piesne (Album Aleny Čermákovej)
© 2024 Vytvorila Online Špecialistka